Tejping

29.11.2012NapredovanieČítanie do 10 minút
Tejping

Princípom tejpovania je funkčné naťahovanie špeciálnej flexibilnej pásky. Samotná metodika je limitovaná od zručnosti a vedomosti samotného terapeuta, ktoré sú nevyhnutné pre osoby podieľajúce sa na liečbe a rehabilitácií hlavne športových úrazov.

Tejpovanie je široko používaný terapeutický postup, a to nielen pri športových úrazoch, ale aj u mnoho iných ochorení, ako sú svalové nerovnováhy, nestabilné kĺby a ochorenia nervového riadenia ktoré sa prejavujú na pohybovom trakte. Proprioceptívne vnímanie má významnú úlohu v liečbe pri tejto metóde je užitočným nástrojom pre vnímanie pacienta tým, že koža je ťahaná a tým spôsobom informuje centrálny nervový systém o limite rozsahu pohybu v kĺbe bez toho, aby mohlo prísť k poškodeniu, ktoré je v rozpore s liečbou tohto stavu.

Počas liečby napomáha hojeniu podporuje a chráni poškodené štruktúry pred ďalším zranením alebo stresom. Tejpovnie taktiež znižuje potrebu dlhodobej liečby a tím skracuje dobu mimo športovej alebo pracovnej aktivity pre pacienta. Tieto techniky sú užitočné aj pre nie športové oblasti a môžu byť používané terapeutom vo všeobecnej praxi alebo v nemocničnom prostredí.

Tejpovanie (taping) je jednou z bežne používaných metód športovaného lekárstva. Názov je odvodený zo základného materiálu tejto metódy, z anglického výrazu pre slovo páska - tape (tejp). Jedná sa o metódu obväzovania telovej partie, najčastejšie končatín, pomocou pevných a pružných lepiacich pások o rôzne šírke.

Ako už bolo skôr povedané, tejpovanie je štandardnou metódou využívanou v športovej medicíne. To znamená, že je k dispozícii vrcholovým aj ostatným športovcom v takých druhoch športov, ako sú športy individuálne, kolektívne a kontaktné. V tej podobe, sa aktívne a oficiálne realizuje už viac ako päťdesiat rokov predovšetkým v Spojených štátoch. Masové využitie v športových disciplínach nastalo v USA v šesťdesiatych rokoch a následne na to si tejpovanie osvojili športoví maséri krajín západnej Európy.

Do Československa bolo tejpovanie vo väčšej miere importované až v osemdesiatych rokoch, a to aj z dôvodu malej dostupnosti používaných materiálov, čo v dnešnej dobe nie je problémom. Boli to predovšetkým naši hokejoví maséri Miroslav Martínek a Pavel Křížek, ktorí sa u nás zaslúžili o popularizáciu tejpovacej metódy.

Tejpovanie je vlastne obdobou spevňovacích alebo funkčných bandáží ako rehabilitačnej pomôcky, je však šetrnejšie vzhľadom k zachovaniu voľného krvného obehu a patrí medzi tzv. funkčné techniky prevencie, prípadne liečby pohybového aparátu. Tieto funkčné techniky patria k novým trendom nielen preventívneho, ale i liečebného a rehabilitačného ošetrenia pohybového aparátu. Inou takou technikou je napríklad používanie ortéz - ortopedických pomôcok namiesto skoršieho fixného sadrového obväzu v tých prípadoch, kedy je v liečbe úrazu alebo iného poškodenia pohybového aparátu vhodnejšie neobmedzovať úplne funkčnosť časti alebo celého komplexu liečenej partie a kedy je vhodné vyhnúť sa prípadným nepriaznivým dôsledkom, spojeným s tradičnou fixačnou liečbou - plným alebo čiastočným znehybnením partie.

Medzi tieto negatívne dôsledky, okrem nepríjemných telesných pocitov, ako je svrbenie, zhoršenie hygienického pohodlia ošetrenej osoby a zníženie sebestačnosti, patrí aj závažnejšie poruchy ako sú časť metabolických zmien - vychudnutie svalstva, obmedzenie hybnosti kĺbov. Tejpovanie teda umožňuje aktivitu funkčného celku pohybového aparátu a zachovanie nervovej a svalovej funkcie. A taktiež zlepšuje subjektívny pocit ošetrenej osoby tým, že skracuje dobu nutného liečebného zásahu a zvyšuje pocit istoty.

Predpokladom pre to, aby ošetrenie tejpovacou páskou vydržalo aspoň po dobu nevyhnutne nutnú a aby splnilo svoj účel, je dokonalý kontakt medzi kožou a tejpovacím materiálom. Základnou nutnosťou pred priložením tejpu je prevedenie dokonalého očistenia ošetrovanej časti tela. Pred priložením tejpu musí byť pokožka už suchá, pretože jej vlhkosť by následne mohla spôsobiť napučanie jej povrchovej vrstvy. Rovnako tak u ochlpených telesných partií vykonávame holenie na sucho, pri mokrom holení musí byť koža dobre osušená.

Ak je pokožka mastená (krémom, liečivou masťou), utrieme ju lekárskym benzínom. V prípade odreniny alebo drobnejšieho poranenia ošetrovaného povrchu vykonáme tiež základnú dezinfekciu. Takto ošetrené povrchové poranenie prekryjeme gázou alebo obväzom a až na túto podložku urobíme tejp. Zásadne nie je možné aplikovať tejpovanie pri výrazných kožných alergiách, zápaloch kože alebo rozsiahlejších plesňových ochoreniach a pri rozsiahlejšom, hoci povrchovom krvácaní.

Tejpovací materiál

Na rozdiel od leukoplastu sa tejpovaca páska vyznačuje hypoalergizujúcou lepiacou vrstvou a ich kvalita zaručuje priľnavosť (adhéziu) u pások lepiacich, väčšinou pevných. Najlepšia je kombinácia pružnej pásky (elastoplastu) s páskou pevnou. Ich materiál tiež uľahčuje manipuláciu - dajú sa ľahko trhať pozdĺžne aj priečne. Táto zvláštnosť je výhodná pri vykonávaní prakového obväzu alebo pri úprave rozmerov pásky na požadovanú šírku. Zo širšej teda možno ľahko vyrobiť užšiu pásku, potrebnú napríklad pri traumách prstov na rukách a nohách. Pre základné vybavenie teda postačia pásky v šírke 2,5 cm a 5 cm. K dispozícii sú aj podložky v základnej šírke 10 cm.

Indikácie:

Aplikácia tejpovania ako terapeutickej indikácie je najvhodnejšia v kombinácií s ďalšou zodpovedajúcou celkovou liečbou. Vykonávanie tejpovania sa odporúča pri pomliaždeninách, natiahnutí, alebo natrhnutí šľachového a svalového väziva. U rôznych typov kĺbových defektov od subluxácie, distorzie až k luxácii.

Tejpovanie je vhodné aj u celej rady zápalových poškodení, kde sa kombinuje s aplikáciou chladivých alebo analgetických gélov pod podklad tejpu, alebo sa dajú použiť špeciálne tejpovacie pásky, ktoré majú chladivý účinok. Medzi rehabilitačné indikácie môžeme zaradiť tejpovanie pri poúrazových alebo pooperačných stavoch pohybového aparátu umožňuje rýchlejší návrat k čo najplnšej pohybovej aktivite. Rovnako ako v iných prípadoch sú to úplne individuálne stavy, ktoré súvisia s celkovým zdravotným stavom pacienta, prípadne s nárokmi na jeho osobnú fyzickú aktivitu. V zásade je vhodné použiť tejpovanie vždy tam, kde sa predtým používalo elastické bandážovanie.

Do preventívnej indikácie túto metodiku vyžívame pri nepatrných poškodeniach pohybového aparátu (mikrotraumy) aj pri vysoko koordinovanom pohybe dochádza k zmenám mechanických vlastností prevažnej miere kĺbových väzov, ktoré následne znižujú požadovanú stabilitu základných pevných častí kĺbu. Pri nevčasnom ošetrení v zmysle stabilizácie a prevencie dochádza k deštrukcii častí alebo celých štruktúr kĺbových komplexov, čo sa prejavuje ako stavy bolestivé, opuchy alebo rôzne druhy obmedzenia hybnosti. Konečným štádiom je trvalé ochorenie artrózou. Ak nastala nejaká porucha a aj minimálne poškodenie kĺbu, odporúča sa spevnenie (fixácia) partie tejpovacou páskou pri každej väčšej fyzickej záťaži, ktorá ani nemusí mať vždy športový charakter.

Pravou prevenciou je však aplikácia tejpovania vtedy, keď pri nácviku nových pohybov, či pred predpokladaným záťažovým výkonom môžeme mikrotraumám alebo náhlym poškodeniam jednotlivých telesných partií zamedziť. Vtedy ide o prevenciu v pravom slova zmysle, nie o stabilizáciu stavu. Vo vrcholovom športe sa dnes bežne vykonáva tejpovanie napr. pri kolektívnych loptových hrách spojených s nárazmi, pri športovej gymnastike, ale aj pri boxe a podobne. (Flandera, S. 2012)

Inšpiroval Vás článok k niečomu novému, ale chýba Vám vybavenie?
[blue_block_text]

Komentáre k článku 3

peter

Môžete mi poradiť kde v Košiciach nájdem maséra resp.iného odborníka ktorý vykonáva tejpovanie ? Ďakujem za odpoveď !

Viac

Kika

A kto to robí v NR?

Viac

Martin

Na čisle 0911265094

Viac