Aktívna jazva nemusí obmedzovať, ak zvolíte aktívny prístup

Jazvy sú prirodzeným auto-reparačným mechanizmom tela. Vznikajú ako súčasť hojenia kože po jej narušení a poznáme ich v rôznych podobách, napríklad ako jazvy po akné alebo strie, no to je len špička ľadovca. Ak nahliadnete do rehabilitačného plánu pacienta po operácii, pravdepodobne v ňom nájdete termín „starostlivosť o jazvu“. Čo to ale znamená? A vôbec, prečo je dôležité sa o jazvu starať?

Pri správnom, fyziologickom zahojení, vzniká jazva, ktorá je hladká, pružná, mäkká, má jemnú štruktúru a zároveň dostatočnú pevnosť, je bledoružová a nepresahuje úroveň kože. Nemá žiadnu funkčnú hodnotu a slúži iba na zaplnenie medzery.

Zjazvené tkanivo je vždy menejcennejšie než pôvodné tkanivo, ktoré nahradzuje. Narušuje kontinuitu a pružnosť danej oblasti a časom má tendenciu k stuhnutiu a stiahnutiu. Ak však jazva začne obmedzovať funkčnosť a morfologický charakter tkaniva, nastáva problém. Po operáciach často vznikajú problematické jazvy narúšajúce funkciu mäkkých tkanív, a nazývame ich aktívne jazvy.

Z pohľadu fyzioterapie znamená prítomnosť aktívnej jazvy narušenie vzájomnej harmónie pohybu mäkkých tkanív, kĺbov a svalov. Problémy spojené s jazvou sa veľmi často manifestujú po dlhšom časovom odstupe od operačného výkonu. Aktívne jazvy voláme preto aktívne, lebo majú schopnosť meniť senzorický vstup do tela, sú totiž upnuté na nervové tkanivo. Tým vyvolávajú nocicepciu, ktorá následne reflexnými mechanizmami ovplyvňuje celkové reakcie organizmu a je schopná premietať sa do funkcie pohybového systému.

Okrem toho môže spôsobiť aj rôzne klinické problémy. Napríklad jazva nachádzajúca sa v oblasti brucha dokáže spôsobiť chronické bolesti a imitovať muskuloskeletárne dysfunkcie dolnej časti chrbta a bedrovej oblasti. Môže mať negatívny vplyv na aktivitu brušných svalov ale aj bránice. Rušivý vplyv jazvy nezávisí na jej veľkosti, aktívna môže byť aj jazva po cisárskom reze, po laparoskopickej operácii, niekedy dokonca aj jazva po vpichu širokou ihlou, napríklad po kontrastnom vyšetrení. Z tohto dôvodu je potrebné vyšetriť každú jazvu, ktorá sa v pohybovom systéme nachádza.

Ako identifikovať aktívnu jazvu?

Aktívna jazva sa prejavuje zvýšeným kožným trením a zlou pružnosťou kože, zhrubnutou podkožnou riasou, ktorá kladie odpor proti natiahnutiu a obmedzenou pohyblivosťou hlbokých vrstiev mäkkých tkanív voči sebe navzájom. Posunlivosť, ktorá je obmedzená, môžeme brať ako adhéziu v daných vrstvách.

Takáto jazva sa tiež môže prejaviť zvýšeným miestnym potením alebo zmenou teploty, ale hlavne palpačnou či spontánnou senzitivitou a bolestivosťou. Tkanivo nemusí reagovať bolestivo iba v povrchových vrstvách, ako je koža a podkožie, bolesť môže byť hlboká, vychádzajúca z hlbokých zrastov a orgánu, alebo až bolesti periostu. Toto všetko sú signály pre nás, masérov a fyzioterapeutov, aby sme začali konať.

Terapia jazvy

Napriek tomu, že terapiou dosiahneme skoro okamžitý efekt, nie je vhodné sa s takýmto výsledkom uspokojiť, môže totiž dôjsť k recidíve. Dôležité je, aby pacient vykonával pravidelnú autoterapiu jazvy a jej okolia. Terapiu pooperačnej jazvy vykonávame predovšetkým manuálne. Pôsobíme jemným tlakom prstov na bariéru dovtedy, kým nedôjde k uvoľneniu.

Uvedieme si pár príkladov manuálnych techník pri starostlivosti o jazvu. Vykonávame cielený tlak, frikcie, hnietenie a vytieranie. Ak počas vyšetrenia narazíme na patologickú bariéru so zníženou posunlivosťou, ostaneme na mieste a snažíme sa posunúť kožu s podkožím voči fasciám.

Hneď, ako je rana zrastená (1-2 týždne po vybratí stehov), môžeme začať s aplikáciou tlakovej masáže. Tá sa vykonáva kolmým tlakom prstov proti jazve. Má charakter bodového tlaku, ktorý držíme približne 30 sekúnd. Takto postupne prejdeme celú dĺžku jazvy. Odporúčaná aplikácia tlakovej masáže je minimálne trikrát denne v trvaní 10 minút po dobu dvoch mesiacov.

Ako sme si už vysvetlili, aj zdanlivo neškodná jazva vie napáchať veľa škody. Pripomíname preto dôležitosť precíznej diagnostiky a terapie, ktorá začína od najmenších štruktúr.