Keď bolesť nedovolí ani sedieť: syndróm hruškovitého svalu

Hruškovitý sval (musculus piriformis) nájdeme v oblasti panvy, v hlbšej vrstve pod sedacími svalmi. Tento sval sa zaraďuje medzi vonkajšie rotátory bedrového kĺbu, má na starosti takmer každý pohyb bedrového kĺbu. V blízkosti hruškovitého svalu prebieha sedací nerv (nervus ischiadicus) a práve táto kombinácia spôsobuje stav, ktorý dostal meno syndróm hruškovitého svalu.

Piriformis syndróm

Ak sa hruškovitý sval z akéhokoľvek dôvodu príliš napne alebo dostane až do spazmu, začne utláčať sedací nerv, čo spôsobuje brnenie a bolesti v oblasti bedra, spodnej časti chrbta, zadnej strany stehna, kolena a lýtka.

Prvýkrát bol tento syndróm popísaný v roku 1928 a aj v súčasnosti ho určujú najmä typické symptómy a klinické vyšetrenie, ktoré má za úlohu odlíšiť ho od iných zdravotných ťažkostí, ktoré sa prejavujú podobne, napríklad iritácia sedacieho nervu vysunutím medzistavcovej platničky. Aj to je dôvod, prečo sa syndrómu hruškovitého svalu hovorí aj pseudoischias.

Prečo vzniká

Príčin, prečo sa hruškovitý sval príliš napne, môže byť viacero, napríklad po zranení dolnej končatiny, hlavne v oblasti kĺbov, ktoré vedie k zmene pohybovej rutiny. Ďalej sú to nesprávne pohybové návyky ako sedenie s nohou preloženou cez nohu alebo na predmetoch uložených v zadných vreckách nohavíc (peňaženka, doklady), pooperačné stavy a aj anatomické predispozície.

V asi 11% prípadov totiž sedací nerv predeľuje bruško hruškovitého svalu a navyše samotný sedací nerv sa môže ešte vetviť na dve časti a obkružovať sval. Toto anatomické usporiadanie je zriedkavejšie, ale zvyšuje pravdepodobnosť rozvinutia syndrómu. Pre rôzne uhlenie panvy syndróm postihuje častejšie ženy ako mužov.

K rizikovým faktorom sa radia aj abnormálne hypertrofované svaly v predmetnej lokalite, drieková hyperlordóza, nosenie ťažkých bremien, športy, ktoré zahŕňajú beh a skákanie, dlhodobé sedenie (sedavé zamestnanie), rôzna dĺžka končatín, svalová slabosť, obezita, problémy v oblasti driekovej a krížovej chrbtice a pod.

Čo s tým?

Ak pociťujete brnenie alebo bolesti v oblasti sedacieho svalstva a pri pohybe v bedrových kĺboch, prípadne vám už bolesti vystreľujú do spodnej časti chrbta či zadnej časti stehna, do kolena a lýtka, bolesti sa objavujú po dlhšom sedení, chodení po schodoch, behu, skákaní alebo nosení ťažších bremien, je najvyšší čas navštíviť lekára alebo fyzioterapeuta.

Prvým krokom je rozlíšiť, či ide o syndróm hruškovitého svalu alebo vysunutie medzistavcovej platničky, čo býva častejší problém. Ak je hruškovitý sval stiahnutý, jeho zmenená aktivita ovplyvňuje aj mnohé ďalšie svaly, napr. sedacie svalstvo, bedrovostehenný sval (m. iliopsoas), štvoruhlý driekový sval (m. quadratum lumborum) alebo vzpriamovač trupu (m. erector spinae).

Tým sa k syndrómu hruškovitého svalu môžu pridružiť ďalšie nepríjemnosti a človek si buduje nesprávne pohybové vzorce.

V akútnom, bolestivom štádiu sa odporúča kľudový režim, chladenie postihnutej oblasti, liečba zápalu, prípadne ďalšie terapeutické procedúry odporúčané lekárom alebo fyzioterapeutom. V chronickej fáze prechádzame na suché teplo, kúpele, masáže a mobilizačné techniky, strečing, môže sa aplikovať aj ultrazvuk alebo elektroterapia znovu podľa odporúčaní ošetrujúceho lekára alebo fyzioterapeuta.