Mobilný Masér Pali: To, že sa líšim, je pre mňa najväčšia výhoda

S Pavlom Mikšíkom je masáž nielen o relaxe, ale aj o zábave. Napokon, pozrite si jeho Facebook stránku, na ktorej sa prezentuje ako mobilný masér Pali. V rozhovore prezradil, či mu humor pomáha prilákať klientov a či ich zabáva aj počas masáží.

Zmenil sa v čase koronakrízy nejako váš režim?

Určite zmenil. Mával som viac objednávok ďaleko dopredu. Teraz až tak hojno nie je. Je to také kostrbaté. Ľudia sa podľa mňa boja viac o peniaze než o zdravie. A to na druhej strane chápem.

A ak som správne usúdila, venujete sa len mobilnému masírovaniu.

Nie, mám ešte jednu prácu, preto masírujem poobede alebo cez víkendy. Istú chvíľu som robil len masírovanie. Ale ťažko ľudí zastihnúť doma doobeda. Tak som si povedal, že čo budem vysedávať doma. Momentálne mám popri tom ešte jedno zamestnanie.

Môžete povedať, o čo ide?

Pracujem v oblasti logistiky a dopravy.

Je teda na mieste otázka, či sa dá mobilným masírovaním uživiť.

Záleží od toho, kto má aké výdavky. A ja ich mám dosť tučné. (smiech) Takže v mojom prípade sú dve roboty akurát.

Takže len človek, ktorý má minimálne výdavky, sa mobilným masírovaním uživí?

Môže prísť situácia ako teraz, keď je korona. Človek je odkázaný len na jednu robotu, no odstavia ho. A čo potom? Nemyslím si, že sa mobilným masírovaním dá uživiť natoľko, aby si človek doprial aj pomimo platenia šekov niečo navyše. Je to veľmi rizikové.

Čo všetko k mobilnému masírovaniu potrebujete?

Poriadne svaly, veľa optimizmu, empatiu a guráž. (smiech) Okrem stola mám ešte väčšiu kabelu, chodím ako s „plnou poľnou“. Ako mobilný masér som trochu obmedzený, pretože nemôžem nosiť so sebou všetky veci, len tie, čo nevyhnutne potrebujem.

Ja mám so sebou banky, plachty, oleje, uteráky a veci na prezlečenie. To už mám 10-kilovú tašku a k tomu ešte aj 15-kilový stôl. Na ďalšie fičurinky, ako je ohrievač oleja alebo masérske pomôcky, v tomto prípade treba zabudnúť.

A ešte by som si ako mobilný masér zaobstaral kvalitnú pevnú tašku na masérsky stôl. Nemám na mysli tú, ktorú dostanete k stolu – tie vydržia tak dva týždne. Existujú však tašky, ktoré majú spevnené švy, silné pracky a zips. Asi ich vymysleli ľudia, ktorí reálne vedia, aký ťažký je masérsky stôl. (smiech)

Existujú už aj také masážne stoly, ktoré sa dajú poskladať. Ale predsa, potrebujete na presun nejaké špeciálne auto?

Nie, netreba vám špeciálne približovadlo. Mám obyčajné osobné kombi a do toho sa všetko v pohode zmestí. Stôl sa dá zložiť, takže sa do auta presne naprace.

Keď idete ku klientom, čo od nich očakávate?

Očakávam, že ľudia majú zdravý sedliacky rozum a pred masážou sa osprchujú. Nepotrebujem, aby mali doma upratané alebo aby mi rezervovali miesto na parkovanie, s tým sa popasujem ja. Potom mi stačí už len nejaký priestor, kde si rozložím stôl, a pohár vody, aby som im tam neuschol. To je zhruba všetko.

A naopak, mávajú klienti špeciálne požiadavky?

Nemajú. Väčšinou vedia, čo je to mobilný masér alebo už na takej masáži boli. Ale ak nemajú skúsenosť alebo niečo nevedia, spýtajú sa. Snažím sa im potom vysvetliť, že nič nepotrebujú. Prídem, prichystám si veci a všetko ďalšie im upresním.

Aké náklady si mobilné masírovanie vyžaduje?

Je to viac-menej len spotrebný materiál, ako sú oleje a plachty, ktoré pravidelne dokupujem. To však pozná každý masér, nielen mobilný. Okrem toho ešte výdavky na cestovanie – tankovanie, opravy a podobne. Auto je pre mňa nevyhnutnosť.

Od čoho sa odvíja cena masáže?

Každý to má inak. Môj cenník je nastavený tak, aby mal hlavu a pätu. To znamená, že keď idem masírovať na jednu adresu, cena platí za celkový čas masírovania na tomto mieste, pričom vystriedať sa môže ľubovoľný počet ľudí. Nezáleží mi na tom, či dávam masáž dve hodiny jednému klientovi alebo sa mi za ten čas po pol hodine vystriedajú štyria.

S akými problémami sa najčastejšie stretávate?

V Bratislave určite s parkovaním. Keď počujem adresu v niektorých lokalitách, zježia sa mi chlpy. Už viem, čo ma čaká. (smiech) Ale čo sa týka domácností, už som bol všelikde. Od záhradných domčekov, kde nebola pomaly ani voda a slovo hygiena strácalo váhu, až po nehnuteľnosti za milióny eur, kde som mal problém rozdýchať toľký luxus. (smiech)

Je o mobilné masírovanie záujem?

Je, ale menší, než by človek očakával. Na to, že pracujem v hlavnom meste, nie je toho až tak veľa. Je pravda, že masérov a masérok je dosť, tí však pracujú v salónoch. Mobilné masérky poznám osobne dve. O jednom mobilnom masérovi viem, ale nepoznám sa s ním. Predpokladám, že ľudia stále viac preferujú salón namiesto toho, aby prišiel niekto k nim domov.

Čo to podľa vás spôsobuje?

Zrejme je to tým, že sme na Slovensku. Viem, že v zahraničí sa touto službou dá lepšie uživiť. U nás mobilných masérov veľmi veľa ľudí vôbec nepozná. A z tých, ktorí ich poznajú, si mnohí nepustia cudzieho človeka do domu.

Takže ľudia majú predsudky.

Veľa ľudí ich má. A hlavne, keď niekomu poviem, že robím maséra. Hneď mi povedia, že ty masíruješ ženy. Samozrejme, že masírujem ženy. Tak ako masírujem chlapov, starých ľudí, deti a mládež alebo chorých ľudí s obrnou či inými ťažkými zdravotnými problémami.

Ale áno, ľudia majú predsudky. Hlavne keď je žena sama, chcela by maséra, ale bojí sa, kto príde a čo to bude. Na druhej strane to však nie je veľmi logické, pretože na maséra máte kontakt a môžete ho hneď ohlásiť na polícii. Preto neviem, prečo ľudia takto rozmýšľajú.

Okrem toho, horšie to majú kolegyne, ktoré sa venujú mobilnému masírovaniu. Tie sa zase boja, keď si ich zavolá chlap sám. Keď som sa s nimi rozprával, takmer každá druhá objednávka bola, že niekto na nich niečo skúšal namiesto toho, že chcel skutočne masáž. Takže v tomto sú ony v nevýhode.

A ak by ste mali viac špecifikovať ľudí, ktorí majú o mobilné masírovanie záujem, kto títo ľudia sú?

Drvivú väčšinu tvorí stredná vrstva, možno trochu vyššia. Je medzi nimi veľa párov, ktoré majú doma malé deti. Väčšinou vybavím jedného a potom sa pri krpcovi vystriedajú. Jednoducho nemajú možnosť, aby si odbehli. A dobre im padne, keď prídem do toho blekotu. (smiech)

Sú to tiež aj postarší ľudia okolo 40 až 60 rokov, ktorí si chcú dopriať. Majú svoj pokoj, nejaké peniažky bokom a nechce sa im nikde chodiť.

Stáva sa vám, že vás zavolajú do firiem, aby ste masírovali ich zamestnancov?

Mal som pár ponúk, ale vždy som odmietol. A za tým si stojím. Pre mňa je masírovanie vo firme masová záležitosť. Nemáte tam masérsky stôl, ale takú tú skladaciu stoličku. Sú to 10 – 15-minútové masáže cez oblečenie. Ešte popri tom, ako niekto ťuká do počítača. To nemá s masážou absolútne nič spoločné.

Zdá sa mi to len ako biznis. Mne to nič nedáva a verím, že ani tým ľuďom. Manažéri firiem si potom možno povedia, že dali zamestnancom benefit. Ale to nie je masáž. Masáž je o pokoji pre telo aj hlavu. Takéto masovky za počítačom nie sú nič pre mňa.

Aké výhody vám mobilné masírovanie prináša?

Mobilných masérov nie je až toľko, ako je masážnych salónov. Zdá sa mi, že už skoro na každom rohu je masážny salón. Takže to, že sa líšim, je pre mňa najväčšia výhoda.

A druhá je, že človek spozná ľudí, získa kontakty. Veľmi veľa klientov poznám roky a už sú to viac kamaráti než klienti. Je to jednoducho kontaktnejšie, ako keď do salónu príde niekto na pol hodiny a odíde. Keď idem niekam, kde ma medzi dverami pooblizuje pes, poznám členov rodiny, domácnosť, kto čo robí, je to celkom iné.

Okrem toho mi, samozrejme, vyhovuje aj flexibilita.

Vzdelávate sa? Myslím tým, či si robíte priebežne ďalšie kurzy.

Jasné, kurzy treba mať. V roku 2015 som si urobil základný kurz klasickej, respektíve športovej masáže. Potom mám ešte aj bankovanie, ale okrem toho si momentálne žiadny iný kurz nerobím. A to z dôvodu, že odo mňa ako od mobilného maséra chce väčšina klientov klasickú masáž, prípadne aj s bankovaním.

Ďalšie kurzy by som hľadal vtedy, ak by som napríklad patril k športovému tímu a venoval by som sa tejpovaniu či zraneniam. Ale v domácnostiach chcú ľudia prevažne len klasickú masáž.

Na Facebooku sa prezentujete svojským spôsobom. Vaša komunikácia je vtipná až sarkastická. Pomáha vám takýto prístup, aby ste prilákali klientov?

Myslím si, že áno. Som taký celé roky. Na strednej škole som bol triedny šašo a už sa to so mnou ťahá. Mám rád humor, som otvorený, ľudský a viem rozprávať o veciach, o ktorých iní len premýšľajú.

Viem sa pobaviť na vlastnom nešťastí a opísať ho tak farbisto, že sa väčšina ľudí láme od smiechu. A aj tým si s nimi vytváram kontakt. Možno si povedia: „Toho musím vidieť, zavolám ho na masáž.“

Správate sa takto aj počas masáží?

Keď prídem k niekomu, koho nepoznám, som ten typ, čo počká. Zistím, či sa klient chce rozprávať alebo chce radšej v tichosti vypnúť. Sám témy nezačínam.

Veľa ľudí sa na to sťažuje. Hovoria mi, že boli niekde na masáži a masér celý čas rozprával, hoci klient chcel vypnúť. Tomu nerozumiem. Sám totižto viem, že počas masáže treba ticho. Človek vtedy vypne hlavu aj telo.

Vždy to teda nechávam na ľuďoch. Keď vidím, že hovoria, môžeme prebrať hocičo. A keď sú zas ticho, tiež zmĺknem. Nakoniec, aj mne tiché masáže vyhovujú.

Stalo sa vám, že vás niekto spoznal ako mobilného maséra Paliho, ktorého videl na Facebooku?

Áno, určite. Ale všimol som si, že mám na stránke aj veľa ľudí, ktorí sú len diváci. V živote neboli na masáži alebo sme si o masáži nepísali a reagujú takmer na každý príspevok. No to je pre mňa výhoda, pretože takíto ľudia o mne aspoň niekomu povedia.

Aké sú podľa vás správne predpoklady dobrého mobilného maséra?

V prvom rade musí byť pozitívne naladený, pretože keď niekam príde mrzutý, ospalý, neurobí taký dobrý dojem. Ale moja vlastnosť je v podstate moja diagnóza, a to je spomínaný humor. Prídem veselý, ľudia sa začnú smiať a vedia, že je dobre. Už je uvoľnená atmosféra a potom to ide lepšie.

Okrem toho treba mať fyzičku, nie je sranda nosiť náčinie hore-dole. Je veľa domácností, ktoré nemajú výťah alebo miesto na parkovanie. Človek sa nabehá, so stolom je to hotový crossfit.

A nebáť sa. Na začiatku som mával stres. Teraz už všade vykopnem dvere ako doma. (smiech)