Pohyb ako podporná terapia pri ADHD

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývojová porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, regulovať impulzy a udržiavať pozornosť. Okrem psychologických a farmakologických prístupov sa čoraz viac pozornosti venuje aj fyzioterapeutickým metódam, ktoré môžu podporiť manažment symptómov ADHD a zlepšiť celkovú kvalitu života ľudí s touto poruchou.

Prečo je fyzioterapia pri ADHD dôležitá?

Výskumy naznačujú, že fyzická aktivita má pozitívny vplyv na nervovú sústavu a môže pomôcť pri regulácii neurotransmiterov, ako sú norepinefrín a dopamín. Tieto látky sú kľúčové pre správne fungovanie mozgu a ich nerovnováha je často spojená s ADHD.

Stimulačné lieky používané na liečbu ADHD fungujú na princípe zvyšovania množstva dopamínu v mozgu. Dáva teda zmysel, že cvičenie môže mať pri ADHD veľa rovnakých účinkov ako stimulačné lieky.

Pravidelný pohyb môže pomôcť zlepšiť sústredenie, koordináciu a celkové správanie.

Intervencie v oblasti fyzickej aktivity môžu byť cenné z troch dôvodov:

• fyzickú aktivitu možno integrovať do každodennej rutiny a neovplyvňuje negatívne ostatné terapeutické zložky (napr. lieky, kognitívne behaviorálne programy),
• fyzická aktivita zabraňuje zdravotným problémom, ako je priberanie na váhe a obezita (ktoré sú bežné u detí s ADHD),
• fyzická aktivita okrem toho, že má pozitívny vplyv na kognitívne fungovanie, môže zlepšiť emocionálnu a sociálnu úroveň.

Fyzioterapeutické postupy pri ADHD

Viac ako polovica ľudí s diagnózou ADHD vykazuje ťažkosti s hrubou a jemnou motorikou a porucha vývinovej koordinácie je častou komorbiditou. Fyzioterapeutické metódy sa zameriavajú na rozvoj motorických schopností, zlepšenie senzorickej integrácie a podporu celkového neurologického vývinu.

Medzi najčastejšie využívané techniky patrí napríklad senzorická integrácia - ľudia s ADHD majú často problémy so spracovaním senzorických podnetov. Terapia využíva rôzne cvičenia, ktoré stimulujú vestibulárny a proprioceptívny systém, čím pomáhajú lepšie regulovať správanie a koncentráciu.

Cvičenia na rovnováhu a koordináciu - aktivity ako chôdza po balančných plošinách či jóga môžu posilniť motorickú kontrolu a podporiť nervové spojenia potrebné na lepšie riadenie pohybov.

Dychové a relaxačné techniky - kontrolované dýchanie a relaxačné cvičenia, ako napríklad Schultzov autogénny tréning môžu pomôcť znížiť úzkosť a hyperaktivitu, čím prispievajú k zlepšeniu pozornosti.

Aeróbna aktivita - beh, plávanie alebo cyklistika podporujú produkciu dopamínu a serotonínu, čo má pozitívny vplyv na emocionálnu reguláciu a výkon mozgu. Odborníci na zdravie odporúčajú, aby ľudia každý deň mali aspoň 60 minút mierneho až intenzívneho cvičenia. Na tom, ako cvičia, či už jazdia na bicykli, plávajú, hrajú futbal alebo tancujú, v skutočnosti nezáleží.

V konečnom dôsledku teda dokážeme začlenením fyzioterapie do liečby tejto poruchy docieliť zlepšenie motorických schopností a koordinácie, zvýšenie schopnosti sústredenia, zníženie stresu a hyperaktivity, podporu zdravého sebavedomia a sociálnej interakcie.

Pohybové aktivity nielenže pomáhajú pri zvládaní symptómov, ale zároveň podporujú celkové zdravie a kvalitu života. Vzhľadom na individuálne potreby každého jednotlivca je dôležité prispôsobiť terapiu tak, aby bola pre konkrétnu osobu čo najefektívnejšia.