Rehabilitačné diagnózy chodidla 2: vyšetrenie a kinezioterapia plochých nôh

V prvej časti článku o diagnózach chodidla sme si vysvetlili teóriu propriorecepcie a ako nám nesprávna obuv dokáže spôsobiť problémy. Dnes sa spolu pozrieme na praktickú časť rehabilitačného procesu, a tou je správne stanovenie diagnózy a následná terapia pohybom.

Vyšetrenie pacienta

Aspekcia, teda vyšetrenie pohľadom, nás zaujíma ako prvé. Dôkladne si prezrieme pacienta v stoji. Na bosých nohách hodnotíme postavenie piat, chodidla, prstov, rozloženie váhy na chodidlo, opuch, deformity a kožné zmeny (otlaky, suchá začervenaná pokožka a pod.).

Pri plochonoží sú oslabené svaly udržujúce klenbu nohy, čiže môžeme očakávať pokles alebo úplné vymiznutie mediálneho oblúku. Priečne plochá noha vzniká poklesom priečnej klenby medzi hlavičkami metatarzov, u žien môže byť príčinou napríklad nosenie vysokých opätkov.

Pri pozdĺžne plochej nohe dochádza k splošteniu pozdĺžnej klenby na vnútornej strane chodidla. Príznakom býva valgózne postavenie piat, ktoré vedie k nevhodnému zaťaženiu členkových, kolenných aj bedrových kĺbov a dokonca môže viesť až k zlému postaveniu chrbtice.

Pri palpácii, vyšetrení pohmatom, venujeme pozornosť hlavne mäkkým štruktúram v oblasti predkolenia, členkového kĺbu a chodidla. Všímame si ich tvar, elasticitu, svalový tonus, reakciu na kontakt, prítomnosť opuchu a teplotu tkaniva.

Ľahkým tlakom sa vyšetrujú zmeny prítomné v podkoží, poslúži nám aj riasa Leubeovej-Dickeovej. V neposlednom rade môžeme vykonať Véleho test, kedy pri pacientovi v predklone hodnotíme, či sa pri prenesení ťažiska vpred objaví flexia prstov. Ak sa neobjaví alebo je minimálna, hovoríme o vyhasnutí tejto reakcie.

Cviky na plochonožie

Existuje viacero fyzioterapeutických metód na ovplyvnenie plochých nôh. Jednou z nich je spomínaná senzomotorická stimulácia, ktorej cieľom je čo najlepší pohyb s čo najmenšou kortikálnou kontrolou. Túto metodiku si dnes o niečo viac priblížime.

Senzomotorická stimulácia, alebo Freemanova metodika, usiluje o znovuaktivovanie stratených proprioceptívnych a exteroceptívnych signálov. Proprioceptívne cvičenia prispievajú k udržiavaniu rovnovážneho stavu, a teda k dokonalej súhre celého pohybového systému.

Prejdime ale rovno k praxi. Stimuláciu je vhodné začať masírovaním kožných receptorov plosky nohy pichľavou loptičkou o podložku.

Z terapie využívame hlavne cvik zvaný „malá noha“, korigovaný stoj alebo cvičenie na nestabilných plošinách. Okrem toho sa ako pomôcky využívajú aj valcové a guľové úseče.

Pri malej nohe chceme docieliť izolovanú kontrakciu m. quadratus plantae bez pomoci flexorov prstov. S podložkou majú kontakt iba tri body nohy, a tými sú päta, vonkajšia hrana nohy a val pod prstami. V týchto bodoch je maximálne nahromadenie mechanoreceptorov.

Nácvik malej nohy začíname vo vzpriamenom stoji na šírku panvy. Vyzveme pacienta, aby vykonal kontrakciu chodidla. Izolovaná kontrakcia znamená, že sa snažíme pracovať iba spomínaným m. quadratus plantae bez zapojenia ostatných svalov. Z tejto pozície sa ďalej pokúsime preniesť ťažisko vpred o 5-10 cm, pri neustálom udržiavaní malej nohy. Prejdeme aj do vzpriameného stoja s miernou flexiou kolenných kĺbov s prenesením ťažiska vpred. Niekoľkokrát opakujeme.

Po zvládnutí základov následne môžeme cviky modifikovať na nestabilnej plošine, na jednej končatine, v drepe alebo rozmanitých posturálnych situáciách. Dávame si pozor na najčastejšie chyby pri vykonávaní tohto cviku, kedy pacient neudrží základné postavenie, cvičenie sa nerobí dôkladne a sústredene, zabúda sa na viacnásobné opakovanie, alebo sa päta oddeľuje od podložky pri presúvaní trupu, flektujú sa prsty nôh či pacient vykoná predklon namiesto predsunu celého tela.

V rehabilitačnom procese pri plochonoží nechýba ani nácvik správnej chôdze, chôdza po špičkách, pätách alebo hranách nohy, úchop predmetu medzi prsty a jeho následné presúvanie a podobne. Okrem toho sú ako doplnkom terapie vhodné aj mobilizačné a mäkké techniky podľa Lewita.