Superzdravé pochúťky

Nezavrhujte brokolicu a špenát. Najnovšie výskumy im pripisujú výnimočné účinky.

Jedávate brokolicu? Robíte dobre.

Okrem toho, že zabraňuje vzniku rakovinových buniek a pôsobí liečivo na žalúdočné a dvanástnikové vredy, stane sa možno významným pomocníkom v boji proti nepríjemnej žalúdočnej baktérii Helicobacter pylori. Obsahuje totiž látku sulforafan, pôsobiacu na baktérie vnútri buniek, ktoré odolávajú aj liekom. Brokolica znižuje riziko, že dostanete rakovinu prostaty a hrubého čreva, vášmu organizmu pomôže lepšie sa vyzbrojiť proti srdcovým ochoreniam i sivému zákalu. Pôsobí silne protiskleroticky a je veľmi vhodná aj pre diabetikov.

LEPŠIA AKO POMARANČE.

Brokolica má jednu obrovskú výhodu. Či ju jete čerstvú, varenú alebo zmrazenú, dokáže si uchovať obsah protirakovinových látok a cenné prvky - fosfor, železo, síru, horčík, zinok. Ak si chcete doplniť zásoby vitamínu C, oplatí sa dať jej prednosť aj pred citrusovými plodmi. Má ho trikrát viac než pomaranče, citróny alebo grapefruity a navyše sa vstrebáva do tela omnoho rýchlejšie ako vitamín C z tabliet. Čím má brokolica tmavšiu zelenú farbu, tým viac vitamínu C obsahuje. Bohatšia na céčko je už len paprika. O brokolici je známe, že patrí k najbohatším zdrojom karoténu, biotínu, vitamínu E, železa a vápnika. Dvadsaťosem gramov obsahuje také množstvo vápnika ako pohár mlieka. Stredne veľká hlavička má trikrát viac vlákniny ako krajec pšeničného chleba s otrubami.

Brokolici sa vyhýbajte, iba ak trpíte nedostatkom jódu alebo strumou, pretože niektoré jej látky brzdia vstrebávanie jódu. Odborníci odporúčajú, aby sme sa nedali odradiť jej jemne horkastou chuťou a mali ju na jedálnom lístku po celý rok.

ŠPENÁT NA SILNÉ SVALY.

Spomínate si ešte na obľúbenú kreslenú grotesku, v ktorej si námorník Pepek dobíjal silu a energiu špenátom? Spomedzi ostatných druhov listovej zeleniny vyniká vysokým obsahom aminokyselín a nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny listovej. Tá podporuje delenie buniek pri budovaní, regenerácii a obnove svalovej hmoty. Odtiaľ pramení tvrdenie, že špenát podporuje rast a silu svalov. Je i skvelým zdrojom vitamínov C, B2, vápnika, sodíka a betakaroténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A a pomáha napríklad znižovať únavu očí. Chráni zároveň pred nádorovými ochoreniami a sivým zákalom. Špenát má i jedno neodškriepiteľné prvenstvo - spomedzi všetkých druhov zeleniny obsahuje najviac draslíka. Má ľahké močopudné účinky, stimuluje pohyb čriev a pomáha tak očistiť organizmus. Aj preto ho do svojho jedálneho lístka s obľubou zaraďujú športovci, najmä kulturisti a vyznávači súťaží fitnes. Dokázalo sa, že síra obsiahnutá v špenáte čistí pečeň, železo a chlorofyl zasa významne podporujú krvotvorbu. Flavonoidy a fenolové kyseliny v špenáte účinkujú proti skleróze a zápalom.

Mnohí ľudia sa obávajú jesť surový špenát z obavy, že vysoká koncentrácia kyseliny šťaveľovej zhoršuje vstrebávanie vápnika. Podľa gastroenterológa Igora Beňa by však závažnejšie poruchy v príjme vápnika hrozili iba pri extrémnej konzumácii tejto zeleniny. V malom množstve uškodiť nemôže, aj keby ste ho jedli dvakrát týždenne. Istými rizikom je iba pre ľudí, ktorí majú sklon k tvorbe obličkových a močových kameňov, za ktoré môže kyselina šťaveľová. Tá chemicky reaguje s vápnikom a produkuje nerozpustný šťaveľan vápenatý, ktorý najmä citlivým ľuďom spôsobuje spomínané problémy.

Špenát je veľmi chúlostivý na skladovanie a treba ho uchovávať v chladničke pri teplote nula stupňov Celzia, zabalený v potravinárskej fólii. Tak vydrží až desať dní. Mrazený si uchováva viac živín ako čerstvý, ale zvädnutý.