Telo v zovretí strachu: psychosomatika v praxi

Dnes sa pozrieme na život ako na hru, v ktorej môžeme buď prehrávať, alebo vyhrávať. A verte alebo nie, často to závisí len od nás, od nášho vyladenia a postoja k životným situáciám. O súvislosti medzi stresom, svalmi a pocitom zo života vám dnes porozpráva masérka a terapeutka Eva Kupilíková.

Život, to je taká hra. Keď máte náladu na hru Človeče, nehnevaj sa a vyberiete si správnych spoluhráčov, čas uteká rýchlo a prípadné nezdary sa zvládajú mávnutím ruky. Ak ste na hru unavení, chorí, alebo akokoľvek nenaladení, celý výsledok je nevalný a aj hra sama sa zdá nekonečná, únavná a nepríjemná.

Všade okolo nás je množstvo nástrah, ktorým treba čeliť a ak to neurobíme vedome, naše telo zvolí reakciu stresovú: útek, boj alebo ustrnutie. Ideálne je, keď sme schopní čeliť svojim strachom s pokojom a vztýčenou hlavou a nenecháme sa nimi vyľakať. Pretože keď pri prvej skúške uspejeme, môžeme prejsť ďalej, po ďalších schodíkoch vyššie, až do kráľovstva slobody. A čím viac týchto skúšok úspešne zvládneme, tým jednoduchší pre nás bude náš vývoj.

Ak neuspejeme, tak sa nám obdobná situácia stane znova, druhýkrát, tretíkrát a bude chodiť tak dlho, kým nepreukážeme svoje schopnosti postúpiť v hre.

Umenie pozrieť sa na životné situácie s nadhľadom, pousmiať sa počas dňa a radovať sa z maličkostí je ten najlepší spôsob, ako zvládať všetko, čo prichádza. Veľakrát to nie je ani dobré ani zlé, toto hodnotenie pripisujeme udalostiam my. Keď si vezmeme taký letný dážď, ten poteší záhradkára, ale kto mal v pláne sa kúpať, môže byť mrzutý.

Pozrime sa teraz na to, ako sa nezdary podpisujú na našich telách. Keď budeme vedieť, aký vplyv negatívne emócie majú, sme o krok bližšie k tomu, niečo s tým urobiť. Naučme sa sledovať svoje príliš negatívne reakcie a postupne ich zo svojho života odstraňovať.

Začíname pekne od hlavy

Niektorí z nás pri nepríjemnej situácii vraštia tvár, ako keď sa pozerajú do slniečka. Navyše ešte stisnú zuby a „šliapu“ podľa príkazov okolia. Zo zatnutých zubov sú potom stuhnuté žuvacie svaly a hneď sa horšie konzumuje tuhšia strava. Môžu tiež v noci škrípať zubami, alebo horšie zvládať dlho otvorené ústa pri dentálnej prehliadke, aj dlhotrvajúce rozprávanie či spievanie môže byť nepríjemné.

Vnímam, že mám zuby zatnuté a čeľusť povolím. Môžem napríklad aj mierne ústa pootvoriť, rozmasírovať. To som začala učiť svojich klientov a tiež informovať na webe všetkých záujemcov o zdravie a masáže. Pretože aj mne samotnej rozmasírovať žuvacie svaly na čeľusti hneď nepomohlo a skutočnú úľavu som pocítila až po návšteve fyzioterapie, kde mi pani vysvetlila a ukázala zdroj môjho napätého pocitu.

Krk v kliešťach

Ohnutie hlavy v prípadoch, keď si neveríme a nemáme guráž sa pozrieť situácii priamo do očí, alebo nám strachom zviera hrdlo, je pre naše svaly pri dlhodobom pôsobení obzvlášť nepríjemné.

Tu platí spoločné pravidlo pre všetky prípady zovretých svalov: Dýchať! Mohutný nádych s výdychom nám pomôže zo seba tzv. striasť všetky strachy a vdýchnuť novú silu pre odvahu a čelenie životným udalostiam.

Stuhnutosť totiž nie je to jediné, čo môže prísť. Niekto sa tiež stretáva s angínou a rôznymi kombináciami oslabenia, napríklad hlasiviek, štítnej žľazy, mandlí, hrtana atď.

Môžeme tiež pociťovať zvieranie na hrudi, zovretie ramien a pálenie medzi lopatkami. To sprevádza povrchové a slabé dýchanie a pocit márnosti. Tento prejav stresu nás núti schúliť sa do klbka, schovať sa niekam pod perinu a myslieť si: „Nechajte ma na pokoji.“ Keď vezmeme ako protipól opaľovanie na dovolenke, to ležíme na deke s rozpaženými rukami a snažíme sa nasosať lúče na čo najväčšej ploche tela. Vtedy nám je slobodne a pohodlne, svaly sú uvoľnené a dýchame pravidelne.

Brucho môže tiež trpieť

Niekedy máme bolesti na žalúdku alebo v črevách. A nejaká zložitejšia strava je už len poslednou kvapkou na to, aby pohár pretiekol a nám je naozaj zle.

Okolo pupku sú tiež svaly, ktoré odpovedajú na stres zatnutím. Najprv len vo vypätých situáciách, neskôr, keď sú tieto situácie častejšie, môžu byť svaly zovreté stále a už ich nevieme uvoľniť. Zovretie sa pre nás stáva bežným stavom.

Sú takí, ktorí svoje zovretie môžu pociťovať vo zvieračoch, najčastejšie hrubého čreva. Neustále majú stisnuté, aby snáď niečo neodišlo bez ich vedomia. Lenže potom, keď to potrebujú pustiť, tak to nejde. Časom sa tieto svaly môžu „unaviť“ a dôvera v ich funkciu môže pokrivkávať.

Záležitosť zvierača konečníka totiž súvisí s odchodom všetkého, čo nepotrebujeme – teda zvyšku stravy, z ktorej sa využilo všetko potrebné. A pri ťažkostiach s ním môžeme súdiť, že daný jedinec neodpúšťa, alebo nevypúšťa to, čo už nepotrebuje. Spolu so zvieračmi sú často stuhnuté aj sedacie svaly, to sa pri masáži pomerne ľahko pozná. Klienti majú také zovreté a tvrdé „polky“, že im na odľahčenie hovorím, že by mohli lúskať orechy. Preto ich pohojdám, aby sa uvoľnili a aby zovretie povolili.

Nohy, naša opora

Jedna z ďalších reakcií nášho tela pri silných bolestiach je krútenie členkov a chodidiel. Keď nás niečo neznesiteľne bolí, zvierame chodidlá tzv. v päsť a stresovo sťahujeme príslušné svaly chodidla.

Pri masážach mi klienti na vzniknutú bolesť hovoria: „To nevadí, ja to vydržím“. K tomu odo mňa počujú jasnú odpoveď: „Nič nedržte, naopak to pustite“. Napätie a vzniknutá bolesť nie je nič, čo by v tomto prípade bolo potrebné držať. Naopak, vzniknuté napätie treba rozdýchať a uvoľniť. A ak bude bolesť príliš silná, tak sa ozvite. Masér by mal masírovať len do bolesti, ktorú hodnotí konkrétny klient ako príjemnú. Jedine tak môže masáž klientovi pomôcť.

Prejavov napätia na našich telách môže byť nerátane. Dôležité je všímať si, čo sa v nepríjemných situáciách v našich telách deje a snažiť sa tieto pocity predýchať. Uvedomiť si, že nádychom do nás prúdi nový vzduch, sila a ľahkosť, a naopak s výdychom všetko nepotrebné odchádza a nastáva uvoľnenie.

To sa ľahko hovorí, ale naučiť sa to trvá dlhšie. Veľakrát napätie neodíde na prvý výdych, ale pokiaľ nezačnete, nemá sa čo zlepšovať. Každý deň si môžete povedať, dnes sa do toho pustím. Dnes si budem všímať stiahnutie svojho tela a budem ho rozdýchavať a vedome vypúšťať napätie von.

Niekedy sa s našimi svalmi dejú akcie, ktoré sú následkom obsesných myšlienok. To sú vtieravé myšlienky, ktoré nás nútia k neustálemu opakovaniu. Môže to byť vo chvíľach nudy alebo napätia, napríklad deti dýchajú do rytmu nejakej melódie, alebo môžu poškripkávať zubami, či zvierať čeľuste v nejakom rytme.

Nutkavé myšlienky prejavujú aj ako pohupovanie nohami a vytváranie napätia v rôznych svaloch. Je dobré naučiť sa svaly vedome uvoľňovať, napríklad pri meditácii. Vedome dýchať a púšťať vtieravé a nežiaduce myšlienky preč a nádychom riadiť žiaduce myšlienky, aby nám pomáhali. Ako na to, tomu sa venujem vo svojich publikáciách.

Naučte sa, že je možné všetko, len si to vedieť predstaviť. Takže začnite programovať svoje myšlienky na to, že zvládnete prakticky všetko. Nebojte sa s tým začať, postupnými malými úspechmi naberiete istotu a potom už postupne môžete ladiť do dokonalosti. Každý malý úspech je prvým krokom cesty za slobodou ako tela, tak aj duše.

Vaša Eva Kupilíková