Chcete mať dostatok energie? Diel prvý: Tajomstvo obličiek

Zima so zlým počasím je obdobie, kedy sa cítime viac vyčerpaní a unavení. Ako by sme nemali energiu, chce sa nám viac spať, láka nás teplo, polihovanie a odpočinok. V prvom diele článku o životnej energii si povieme, kde sa podľa tradičnej čínskej medicíny schováva a ako sa prejavuje jej nadmerné čerpanie.

Kde je naša životná energia

Podľa Tradičnej čínskej medicíny (TČM) je v obličkách ukrytá energia pre celý jeden ľudský život. Vzniká samotným splodením človeka a podľa toho, v akej kondícii boli jeho rodičia v čase splodenia, sa obličky naplnia energiou. Celý život ju môžeme čerpať a až ju úplne využijeme, život spravidla končí.

Niekto je energiou obdarený viac, na iných sa šetrilo. Keď rodič mal energie málo, nemohol jej dieťaťu veľa odovzdať a hovoríme teda o dedičnom oslabení obličiek. TČM zohľadňuje zdravotný stav, vek, počet predchádzajúcich tehotenstiev, momentálne emočné ladenie rodičov, ich výživu a životosprávu, fyzickú aktivitu a podobne.

My si potom s naším „batôžkom“ dedičných informácií ideme životom. Obličky sa dajú chápať ako záložné batérie, z ktorých v priebehu života spotrebovávame energiu v nich uloženú. Je dôležité vedieť, čo nám energiu uberá a kde a ako ju môžeme získať, takže nevyčerpávame energiu z obličiek, ale z iných zdrojov. Pokiaľ naše obličky nevyužívame a vieme energiu získať inde, je to veľká výhra pre nás samotných.

Ako prichádzame o energiu

Najprv sa pozrieme na neresti, ktorými sa naša „batéria“ viac vybíja. Ak sa tieto situácie opakujú v našom živote často, majú za následok vyčerpanie životnej energie.

Chlad
Podcenené vrstvy oblečenia, čo často súvisia s pohodlnosťou a módou nám občas naše telo odpustí. Ale keď už je chladu príliš, telo reaguje napríklad nádchou, problémami s močovým mechúrom, angínou alebo bolesťou kolien a bedier. Potom ležíme v posteli a tú hŕstku energie, ktorú telo využilo na zahriatie, potrebujeme za niekoľko dní došetriť, aby sa dorovnal stav k normálu.

Ponocovanie a nočné zmeny
Veľmi často mi klienti v masérni hovoria, ako sú unavení z trojzmennej prevádzky, ako ich ráno po nočnej bolí viac telo, než po bežnej zmene. Tiež pociťujú bolesti hlavy z únavy, atď. Áno, v noci sa má predsa spať. Alebo nie?

Pri niektorých povolaniach je nočná práca nevyhnutná. Ja som rodila dvakrát v noci a určite by som moje deti neprehovorila na to, aby počkali na zorničku. Za takéto nočné zmeny som šťastná. Ale či by súčiastky do automobilov alebo syry tiež mohli počkať, to už je otázka názoru. Niekedy ponocujeme dobrovoľne, dorábame, čo sa nestihlo, kým išli deti spať alebo si doprajeme relax pri obrazovke.

Ideálny čas na zaľahnutie do postele je do 22 hodín. Nemusíte hneď zaspať, ale telo je nastavené na to, aby už odpočívalo, uvoľňovalo svaly a regenerovalo. Začína proces čistenia a ukladania dôležitých stavebných a funkčných súčiastok zo stravy do tela.

Nevhodná strava
Niekedy z presvedčenia, niekedy z lenivosti sme odkázaní na stravu kupovanú, jednotvárnu alebo fastfoodovú, a z tej si telo nemôže vziať to, čo by potrebovalo. Najčastejšie také jedlo vezme len ako hmotu, ako čosi, čo zaplní tráviaci trakt.

Naproti tomu pestrá strava, najlepšie z domácich zdrojov bez umelých dochucovadiel a zo známych výrobných procesov nám dá prevažne to, čo potrebujeme. Sami si varíme podľa chuti, ktorú nám naše múdre telo nahlási. Vieme, čo zobala sliepočka, od ktorej máme vajcia. Vieme, medzi akou burinou rástla naša krivá mrkva plná hliny, a nebojíme sa toho, že pri konzumácii cudzokrajného ovocia dostaneme do tela veľa chémie.

Jedným zo základov TČM je požívať tú stravu, ktorá je u nás k dispozícii. Nie v obchode, ale zo záhradky, ktorá nutne nemusí byť naša, ale je miestna. Spomeňte si, ktorá babička mala v decembri paradajku? Len tá, ktorá si ju kúpila. V decembri jedávali ľudia šalát z červenej repy, zavarené uhorky, kyslú kapustu zo suda alebo kompóty. My dnes máme všetko. Bohužiaľ aj to, čo nechceme. Aj tie choroby a oslabenia, ktoré predtým tak hojne nebývali. Tým všetkým naše obličky „žmýkame“ z energie.

Ako sa prejavujú oslabené obličky?

Oslabenie obličiek sa prejavuje niekoľkými smermi a u každého z nás to môže byť v iných kombináciách.

Vlasy
Je to ako so stromom. Keď má menej závlahy, žltnú mu najprv tie najvzdialenejšie listy a pokiaľ závlahy stále nie je dostatok, listy opadajú. Potom sa usychanie listov viac približuje ku kmeňu, usychajú aj vetvičky. Strom si stiahne miazgu do kmeňa, a pokiaľ stav trvá naozaj dlho, po čase uschne celý.

U človeka sú tými listami vlasy. Tie u niektorých ľudí strácajú na svojej farbe približne od 30. roku veku. Druhou možnosťou je ich padanie. To stretáva niektoré ženy už po pôrode, keď celých 9 mesiacov ich telo dávalo pre nového člena rodiny zo seba to najlepšie, čo mohlo. Všetko snaženie vyvrcholí mnohokrát ťažkým pôrodom, pri ktorom žena stratí nemálo krvi. Po pôrode prichádza dojčenie, ktoré je pre ženské telo tiež vysiľujúce a ženy potom len s obavami zisťujú, že ich hriva už nie je to, čo bývala.

Ešte horší scenár mávajú chemoterapie. Tam je ľudské telo veľmi oslabené chémiou, ktorá mala za úlohu zničiť zárodky bujnenia a obličky, ktoré sa stretávajú s chorobou a s liečbou, už nestíhajú udržať ozdobu hlavy.

Do tejto teórie nezapadá dedičná lysina. Veľakrát ide o pánov v pokročilom veku, ktorí sú veľmi vitálni a na oslabenie dráhy obličiek, alebo reflexný bod na chodidle mi na lehátku nereagujú.

Oslabenie obličiek sa ešte môže prejavovať v podobe chladných končatín. Či už ide o ruky, alebo nohy, oboje je ďaleko od srdca, takže to nie je to „najdôležitejšie“ pre záchranu života, a tiež je to ďaleko dokonalému zásobeniu. Sú to v prenesenom význame listy nášho stromu.

Močový mechúr
Obličky sú úzko späté s močovým mechúrom. TČM to krásne vysvetľuje na vajíčku, kde obe jeho časti fungujú vo vzájomnej spolupráci. Žijú si v jednej škrupine a len dohromady tvoria celok. Keď sa jedna pokazí, tak sa to prenesie na druhú. A keby bola jedna príliš veľká, druhú by utláčala. V našom prípade, keď sa prechladia obličky, ide močový mechúr do zápalu.

Keď som bolo mladé dievča, veľmi často sa mne a mojim rovesníčkam pripomínalo, aby sme nesedeli na studenom, nosili košieľku a chránili si chrbát pred chladom. Zo svojej praxe by som k tomu ešte pridala teplé topánky a ponožky cez členky v chladné dni. To sú miesta, odkiaľ telo najviac prechladne, potom ešte krk a u niekoho zátylok.

Nabudúce sa porozprávame o tom, ako obličkám pomôcť a kde získať energiu, aby sme ich zbytočne nevyčerpávali.

Vaša Eva Kupilíková