Následky svalovej dysbalancie: Horný a dolný skrížený syndróm

V súčasnej dobe sa v oblasti fyzioterapie čoraz častejšie stretávame s funkčnými poruchami pohybového aparátu, ktoré označujeme ako horný a dolný skrížený syndróm. Tieto syndrómy sú výsledkom svalovej nerovnováhy medzi preťaženými a oslabenými svalovými skupinami. Ich dôsledkom býva zlá postúra, bolesť a znížená funkčnosť pohybového systému.

Nejde len o estetický alebo funkčný problém, neliečená dysbalancia môže prerásť do závažných pohybových porúch. Práve preto je včasná diagnostika a cielená fyzioterapia kľúčom k návratu k zdravému, funkčnému pohybu.

Svalové dysbalancie

Svalová nerovnováha, teda dysbalancia, vzniká ako dôsledok jednostranného preťaženia pohybového systému, či už v dôsledku špecifického športového tréningu alebo nesprávneho životného štýlu s prevahou opakujúcich sa pohybov.

Ide o funkčnú poruchu rovnováhy medzi dvoma hlavnými skupinami svalov - posturálnymi (tonickými), ktoré majú tendenciu k preťaženiu a skracovaniu, a fázickými, ktoré sú náchylné na oslabenie.

Svalová dysbalancia taktiež zvyšuje riziko poranení, najmä v oblastiach, kde sa opakovane preťažujú už oslabené alebo nesprávne fungujúce štruktúry. Tento stav môže byť spôsobený nielen nedostatkom pohybu, ale aj opakovaným zapájaním len určitých svalových skupín, čo je častým javom aj u športovcov.

K nerovnováhe teda môže dôjsť aj pri nesprávne nastavenej tréningovej záťaži, kedy sa určité svaly nadmerne aktivujú, zatiaľ čo iné zostávajú pasívne a nedostatočne zapojené. Skrátené posturálne svaly tiež môžu brzdiť činnosť oslabených svalov, čím sa znižuje ich schopnosť reagovať aj na cielene vedený posilňovací tréning.

Takto sa môžu objaviť aj jemné zmeny v postavení tela, ktoré vedú k nefyziologickému zaťažovaniu kĺbov a šliach. Tieto dlhodobé nerovnováhy môžu spôsobiť štrukturálne zmeny v pohybovom aparáte a viesť až k degeneratívnym ochoreniam.

Horný skrížený syndróm (HSS)

Horný skrížený syndróm postihuje krčnú (cervikálnu) a hrudnú (thorakálnu) oblasť chrbtice, plecia a lopatky.

Typickým pacientom býva človek so sedavým zamestnaním, ktorý sa dlhodobo nachádza v predklonenej pozícii s predsunutou hlavou a vyhrbeným chrbtom. V tomto prípade sú oslabené hlboké flexory krku, dolná a stredná časť trapézového svalu a predný pílovitý sval (m. serratus anterior).

Naopak skrátené a preťažené sú zdvíhače lopatky (m. levator scapulae), veľký a malý prsný sval (m. pectoralis major et minor) a horná časť trapézového svalu.

Prejavuje sa predsunutým držaním hlavy, zaguľatenými ramenami, obmedzenou mobilitou lopatiek, narušeným stereotypom dýchania, bolesťou krku, ramien a hlavy (často tenzného charakteru).

Z dlhodobého hľadiska môže HSS prispievať k rozvoju cervikokraniálneho syndrómu, cervikobrachiálneho syndrómu a dokonca ovplyvniť funkciu horných končatín.

Dolný skrížený syndróm (DSS)

Dolný skrížený syndróm sa zvyčajne prejavuje v oblasti driekovej chrbtice, panvy a bedrových kĺbov. Rovnako ako pri HSS, aj tu je príčinou chronická nesprávna záťaž, často pri dlhodobom sedení alebo nesprávnom tréning.

Skrátenými svalmi sú bedrovo-driekový sval (m. iliopsoas), priamy stehenný sval (m. rectus femoris) a vzpriamovače chrbtice (m. erector spinae). Oslabené sú svaly brušné a sedacie. Klinický obraz vyzerá nasledovne: zväčšená lordóza driekovej chrbtice, predsunutie panvy, oslabená stabilita trupu, bolesti v driekovej oblasti a zvýšené riziko poškodenia medzistavcových platničiek.

Princípy terapie

Liečba oboch syndrómov v rámci fyzioterapie je zameraná na obnovenie svalovej rovnováhy prostredníctvom uvoľnenia hyperaktívnych (skrátených) svalov, a to pomocou mäkkých techník, strečingu, myofasciálneho uvoľnenia alebo suchej ihly, aktivácie oslabených svalov najmä pomocou špecifických cvičení, izometrických kontrakcií a neuro-muskulárneho preprogramovania.

Terapia cieli aj na zlepšenia posturálnej kontroly a motoriky nácvikom správneho držania tela v sede, stoji aj pri pohybe. Dôležité je, aby fyzioterapia nebola len pasívna, ale najmä aktívna.

Najlepšou prevenciou skrížených syndrómov je udržiavanie aktívneho životného štýlu s dôrazom na vyvážený tréning. Funkčné cvičenia, ktoré posilňujú stred tela (core), zlepšujú pohyblivosť a koordináciu, by mali byť súčasťou každodenného režimu.

Dôležitá je tiež správna ergonómia pracovného miesta, časté prestávky pri sedení a vedomé udržiavanie vzpriameného držania tela. Malé zmeny v každodennej rutine môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života a predísť chronickým bolestiam.