Tenisový lakeť: problém, ktorý sa netýka len športovcov

Laterálna epikondylitída, známa ako tenisový lakeť, predstavuje jedno z najčastejších bolestivých ochorení hornej končatiny v oblasti lakťa. Aj keď je toto pomenovanie odvodené od typického pohybu, ktorý tenis preslávil, v skutočnosti môže postihovať kohokoľvek, kto nadmerne a jednostranne zaťažuje extenzory zápästia, teda svaly, ktoré priťahujú chrbát ruky k predlaktiu.

Etiológia ochorenia

Názov ochorenia má historické pozadie, pretože práve u hráčov tenisu bolo veľmi časté. Opakované preťaženie svalov predlaktia pri švihových pohyboch, najmä pri údere backhandom, vedie k drobným mikrotraumám v úpone.

Ak sa nestihnú dostatočne zahojiť, vznikajú ideálne podmienky pre degeneratívnu zmenu šľachy (tzv. tendinózu), sprevádzanú bolestivou zápalovou reakciou v oblasti úponu, teda to, čo poznáme ako laterálnu epikondylitídu.

Klinické prejavy a diagnostika

Klinicky sa ochorenie prejavuje bolesťou v oblasti laterálneho epikondylu (kostný výbežok ramennej kosti, hmatný po stranách lakťa), ktorá sa zhoršuje pri záťaži, pri stisku a pri extenzii zápästia.

Pacienti často popisujú zníženú silu úchopu a ťažkosti pri každodenných činnostiach. Bolesť sa spočiatku objavuje iba pri námahe, no v pokročilejších štádiách môže pretrvávať aj v pokoji. V akútnom štádiu možno pozorovať aj opuch v okolí úponu, kým pri chronickom priebehu dochádza k hypotrofii svalov predlaktia. Typické sú aj reflexné zmeny a obmedzenie pružnosti lakťového kĺbu.

Laterálna epikondylitída sa vyskytuje u mnohých manuálne pracujúcich, ktorí vykonávajú monotónne pohyby (napr. pracovníci vo výrobe, maliari, elektrikári). Frekvencia výskytu sa odhaduje približne na 1-3 % dospelej populácie, pričom najviac postihuje vekovú skupinu 35–55 rokov.

Diagnostika sa opiera predovšetkým o klinické vyšetrenie, ktoré vychádza z údajov získaných pri anamnéze a z charakteristických príznakov zistených fyzikálnym vyšetrením.

Typická je palpačná bolestivosť v oblasti laterálneho epikondylu a pozitívne výsledky provokačných testov (napr. pri odporovanej extenzii zápästia alebo stisku ruky). Zobrazovacie vyšetrenia ako ultrasonografia alebo MRI sa uplatňujú hlavne pri diferenciálnej diagnostike, alebo ak konzervatívna liečba zlyhá.

Liečba

Prvým krokom v terapii laterálnej epikondylitídy je konzervatívny prístup, ktorý zahŕňa úpravu pohybového režimu a šetrenie postihnutej hornej končatiny. Cieľom liečby je predovšetkým zmierniť bolesť, odstrániť zápal a prinavrátiť normálnu funkciu končatiny.

Fyzioterapia kombinuje rôzne metódy, od mäkkých techník, izometrických cvičení extenzorov zápästia, až po fyzikálnu terapiu ako ultrazvuk, laser alebo rázovú vlnu. V akútnej fáze sa odporúča ľadovanie a môžu byť podávané lieky na zmiernenie bolesti a zápalu.

Dôležitou súčasťou prevencie a rehabilitácie sú aj pravidelné uvoľňovacie cvičenia, ľahká masáž a správne tejpovanie. Tejp pomáha znížiť napätie vo svaloch, zatiaľ čo masáž podporuje cirkuláciu krvi. Na automasáž je skvelou pomôckou tzv. pichľavý ježko - malá masážna loptička, ktorú môžete používať kedykoľvek, aj počas prestávky v práci.

Cvičenie doma

Pri domácom cvičení nám postačia pomôcky ako malá naplnená fľaša alebo uterák. Stačí si sadnúť, položiť predlaktie na stehno alebo stôl tak, aby zápästie voľne presahovalo hranu, a do ruky chytiť fľašku. Ruka je v počiatočnej polohe kolmo nahor a pohybom v zápästí pomaly otáčame predlaktie tak, aby dlaň smerovala raz nahor (supinácia), potom nadol (pronácia).

Uterák zase využijete na imitáciu žmýkania. Pri akútnejších bolestivých stavoch uterák stláčajte v dlaniach iba izometricky - teda bez iného pohybu. Ak vás bolesť neobmedzuje alebo v rámci preventívneho cvičenia môžete vykonávať dynamické žmýkanie na jednu aj druhú stranu.

Prognóza

V prípadoch s ťažším priebehom sa zvažuje aplikácia kortikosteroidných injekcií, a ak konzervatívna liečba zlyháva, pristupuje sa k chirurgickému riešeniu.

Prognóza laterálnej epikondylitídy je vo všeobecnosti dobrá, ak sa začne liečba včas a pacient je poučený o preventívnych opatreniach, ako je optimalizácia pracovnej ergonómie, pravidelný strečing a posilňovanie svalov predlaktia, či dôsledné dodržiavanie prestávok pri monotónnych činnostiach.

Ak sa však ochorenie zanedbá alebo neprelieči dostatočne, môže prejsť do chronického štádia, kedy sa bolesti stávajú trvalými a výrazne obmedzujú kvalitu života. Preto je dôležité nepodceniť prvé príznaky a vyhľadať odbornú pomoc.